ôsmy deň

Ranná úvaha bola o tom, že keď nestíhame a stále naháňame svoje telo, duša ho nestihne dobehnúť.
Potom si to telo robí čo chce a duša ho ešte chce zachraňovať, ale keď telo nezastane, nedá si pauzu, nemá šancu.

Problém opačný, keď človek sedí na bobku, nikam sa neponáhľa a duša neustále snová scenáre, ako sa mať dobre, lepšie, najlepšie, ako jej chýba to či ono, ako potrebuje pohladenie aj porozumenie, zdieľanie aj splývanie, súlad aj objatie, harmóniu aj perspektívu...
Tak nič, je pondelok, rozbehnem sa do sveta plného povinností, veľkou rýchlosťou, aby ma duša nedohonila.

Zas až cez víkend.