Idú oproti mne tri dievčatá. Zaberajú celý chodník. Jedna zaujate píše správu, druhá vášnivo telefonuje. Tretia im nesie dáždnik a ja musím do mokrej trávy.
Zastalo mi auto pred prechodom. Usmejem sa, kývnem hlavou. Vodič sa usmieva. Na slečnu dva kroky za mnou.
Zvoní mi telefón. Rýchlo lovím v kabelke, keď sa podarí, pre slnko v očiach nevidím, kto volá. Po mojom "Prosím" nastane ticho. Potom zistím, že predvoľba patrí ázijskej krajine medzi Tajwanom a Srí Lankou. Odvtedy na ulici telefón ignorujem. Nech aj kabelku roztrhne.
A tak si tu žijeme.