Tretia ruka

Konečne nedeľná chvíľka poézie, obed aj koláč na stole, počasie ako z rozprávky.

Štvornohým maznáčikom sa ušli rôzne kúsky ľudskej stravy, kosti aj mäsko, zbehli sa na to, akoby doteraz hladovali . Pravda, neutekali zďaleka, lebo pri varení zásadne číhajú blízko kuchyne. Človek si tak povie, že jedno zvieratko, aby ma mal kto čakať z práce. Ale kým som v práci, bolo by mu samému smutno. Tak sa postupom rokov dostalo ku mne zvieratiek viac.
Cez víkend sa im ujde pomazlení, na aké cez týždeň nie je čas. Ale je problém. Keď hladím jedno, pribehne druhé, podstrčí sa, potom ďalšie, to škrabkám druhou rukou, a ďalšie urazené pozerá, že nič.

Chýba mi tretia ruka.

/na prácu tiež, ale práca nemá oči, aby vyčítavo pozerala/