Včasné ráno

Niekoľkokrát za rok sa stane, že je na premýšľanie viac vecí, a aby to mozog stihol, prebudí ma o tretej ráno a - no čo by čakal. Žiadne nadšenie.
Nechce sa mi spracovávať udalosti a utešovať sa pominuteľnosťou všetkého zla.
Zapnem spojenie so svetom a - celkom od neznámeho človeka príde správa : Som nadržaný, neviem spať. A som nadržaná ja? Musím sa hlboko zamyslieť, v čom je vlastne skutočná príčina bdenia. Rozhodne ma neláka intímny rozhovor s cudzím chlapom.

Celibát je odopieranie si, dobrovoľné. Ale teda, skôr je to dobrovoľne nasilu. Pretože, keby bolo s kým, tak už by to nebolo odopieranie sebe, ale jemu. No a keď nechce, je to dobrovoľný celibát, nie? Pretože túžby sa môžu upierať k neznámu, k všeobecnému symbolu mužstva, ale väčšinou sa fakt viažu k predstave toho jediného. No a keď je absencia toho blízkeho, ktorému sme ochotné otvoriť dušu aj klín, /pričom jasný záujem je o to druhé/, keď je tá absencia pociťovaná ako nespravodlivosť,

tak čo by, človek si pozrie nejaké soft porno, aby zistil, že zatiaľ tak veľmi netrpí)))