leto...

leto...
čas mašlí, sandálok, čas nádejí, čas opálených tiel a čas vášní ..... krátke letné lásky na nás z diaľky mávajú ...tu som! tu som ! niekto podľahne,
niekto nepodľahne, každý to máme inak.

Leto, bláznivé, veselé i smutné, plné povinností ... pre mna to bolo leto uvedomenia sa.
Leto, keď si uvedomíš, že už nikdy nebude nič tak, ako bolo, ale zároveň ti niekto dá najavo, že je tu pre teba, nielen na zábavu,
na smiech, ale aj ti je ťažko, ba najťažšie. Źe jedno odchádza a zároveň druhé prichádza a že všetko je tak prečudesne prepojené,
že bez toho by človek nespoznal niektoré zákutia v ľuďoch okolo seba.
A že síce bohovia sú asi šialení, ale vo svojej podstate ti vždy dajú to, čo si zaslúžiš. To o čo žiadaš, to čomu veríš.

A prichádza poznanie vykúpené slzami a radosť z bolesti zrodená ....
a leto ďalej šantí vo svojej bezstarostnosti až kým ho nevystrieda jesenné lístie.