belasé ráno

s robotníkmi na lešení za oknom. Už dosť dlho buchnocú. Zvoní budík, lenivo sa načahuješ po mne a so slovami Máška, vstávaj, ma hladíš po ruke. Lenivá som ako voš, vôbec sa mi nechce do víru všedných povinností. Teplá posteľ a ty ma tu nevdojak zdržujete.
" Ešte chvíľku, " mrmlem si pod nos a nohou hľadám pod paplónom tvoju k letmému dotyku. Prepletám ich ako vianočku. Ešte chvíľku, chvíľku.. cítiť tvoje telo, tvoju vôňu. Pozriem sa za hlavu, cez lešenie sa na mňa usmieva slniečko, belasá obloha a vedľa ty a tvoj krásny úsmev. Tiež si také slniečko - slniečko môjho života. No bodaj by sa mi chcelo! Ale povinnosti volajú. Nechám si to na večer .. teba a pečenie slimákov .... teda skôr v opačnom poradí .. najlepšie predsa nakoniec, nie? :))