Bolesť

Pustil si moju ruku, nedržal si ju pevne a teraz padám niekam do neznáma... Desivé ticho pohltí moje vzlyky... do tmavej priepasti dopadnem sama...

Nemôžem uveriť, že toto skutočnosťou je... Na zemi ležím, v očiach prach... po láske prázdno a chlad zostal, kamenné srdce, v duši hrozný strach...

Nedokázala som ti dať viac, ako svoj život, svoje srdce na dlani... Milujem ťa nekoknečnou láskou, ty sľúbil si, že ma nezraníš...

Slzy na tvári zanechali ryhy, pery tvoje meno snáď tisíckrát vyslovili... Duša zomiera tam dole v priepasti a láska naveky s ňou v rovnakej chvíli...