šošovkové príhody ..

keď prešlo krásnych štyridsaťpäť liet, zistila som, že moje oči opotrebované mihotajúcim sa monitorom /pamätníci isto vedia/ dlhoročným vyšívaním a čítaním, už nie sú čo bývali a tiež som usúdila, že na starom známom - nemoci sú z emócií, bude kus pravdy, keďže som citlivá a slzy sa mi tisnú do očí pri kadečom. No ale neplač od radosti, či od bolesti, človek prostý emócii je ako robot, a tak prišli na rad okuliare.Najprv som ich všade zabúdala, neskôr som si zvykla, že sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou môjho každodenného života. Chvalabohu, že len denného.
Nuž ale poznáte to, skôr alebo neskôr každý rám mierne povolí, občas padajú z nosa, občas z hlavy... Tak som zalovila v modernejších vodách. Šošovky! To bude riešenie. Už sa nebudem maľovať večnosť, keď zo seba robím ženu. Nakreslím linku ako za mlada, rýchlo a svižne! Nezarosia sa mi sklá pri výpeku koláča ani mäsitej dobroty. Dlho som otáľala, avšak keď som začula : "Máša?" Vieš, že si bez okuliarov krajšia? ? " bolo rozhodnuté! Čo by ženská neurobila, aby sa páčila, však dámy??

Zašla som si do optiky, vyskúšala som násadzanie aj vyťahovanie šošoviek, správne dioptrie a po zrelej úvahe som kúpila.

O pár. Dni prišli moje prvé šošovky. Celá nedočkavá som som ich brala do rúk a už som sa tešila domov, ako si ich nasadím, ako si namaľujem oči a aká budem šik. Túdle núdle!! Nič nie je tak jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.
Vydrhla som si ruky, otvorila blister vybrala šošovku na ukazováčik a ups .. nie a nie nasadiť. A už sa kotúla po líci a šup rovno do umývadla. Dlhé pestované nechty sú skrátka prekážka! No ale nakoniec sa podarilo. Vravím si: " Máška, to chce cvik!" Zrazu som mala pocit, akoby mi niekto opravil oči. "Paráda!", jasala som v duchu aj nahlas.
Večer som si opäť vydrhla ruky, postavila sa k zrkadlu a bum." Nejaká je suchá," prečo mi tá sviňa malá nejde zachytiť? " Takmer som si oko vytrhla, kým sa mi ju podarilo vybrať. Uff to bola fuška. Ráno som prispala. Vrýchlosti sa snažím ráno si ich nasadiť. Ale miesto na oko lepia sa na prst. Och nechávam teda tak a vyrážam s okuliarmi. Potom prišlo zopár nádherných dní, keď sa mi všetko darilo a ja som si v duchu mädlila ruky. " Máša, si šikovná.... Máša, si šikovná. Avšak ten hore si myslel: počkaj, ja ti ukážem, Máša 😁
Netrvalo dlho a rannej príprave sa mi nedarilo." Och, bože zas mi vypadla. Kde len môže byť. Kruci, nemám čas ju hľadať." Nič nevidím a tak presvedčená, že je v priestore kúpeľne šomrem a otváram nový blister. Vkladám šošovku a vyrážam do ulíc.

Avšak len čo som si sadla do auta vedľa kolegu a zadívala sa na cestu, vidím, že nič nevidím! A to presne tým okom, čo ma rano trápilo. "Ona dosadne," pomyslela som si. Ale ako rak hľadím na PC, nič nedisada, akurat mi lezie na nervy. Zašla som si teda k zrkadlu a presvedčená, že sa na nej niečo nachádza som ju očistila v roztoku a nasadila späť. Lenže situácia sa opakuje. To už som boja naštvaná, že kašlem šošovky a vybrala som okuliare. A vyberam. Čo však nevidím?
Z inkriminovaného oka vyťahujem šošovky! Áno dve! 😁

Keď nevidíš do blízka, je to náročné, ale nevzdala som sa. Už je to v pohode, avšak ako som si vyrobila zo šošoviek ďalekohľad nezabudnem.