Stretnutia

Vo vlaku sa stávajú rôzne veci. Niektoré vzrušujúce, iné menej. Nepostihol ma požiar, ani iné vzplanutia, ale kto cestuje veľa, iste zažije.

Nasadla som do ICčka , skontrolovala na dverách, či sú miestenkami obsadené všetky miesta alebo sa pre mňa niečo nájde. To isté urobil po mne starší pán s veľkým batohom. Len čo sa usadil, začal politizovať, tak som vytiahla knihu. Nemala som náladu na múdra niekoho, kto sa vozí zadarmo. Chvíľku sa pokúšal prečítať názov knihy, aby mohol nadviazať reč, ale bola som pes, dbala som na to, aby nedostal šancu. Do najbližšej zastávky bol hodina cesty, vytiahol z batoha doštičku na krájanie, položil si ju na kolená, potom postupne klobásku a chlieb. Ukrajoval si tenké plátky, ako som videla ponad okraj strany. Či sa tváril labužnícky, či provokačne, som nezisťovala. Možno inú cestujúcu by na tú svoju klobásku navnadil.
Nevystúpil hneď, ale až potom, kedy by na území susedného štátu musel mať riadny lístok. Behom pár minút šiel vlak späť, nasadol, a ďalšie dve hodinky bude v teple kupé nadväzovať reč, doma nemusí zapnúť radiátor, a pri troche šťastia celú zimu strávi vo vlakoch. Možno sa aj zoznámi s rovnako osamelou dušou a budú spolu jazdiť po republike, až kým ich smrť nerozdelí. Alebo zrušenie bezplatných cestovných lístkov.

Ak pôjdete na vlak, nezabudnite si kúpiť miestenku. Inak sa môže stať, že odvolávajúc sa na úctu k starším budete cestou do práce stáť...