prechádzam

tvoje veci, zastavujem sa pri kúskoch odevov, hladím ich očami, triedim ... nie, nedokážem privoňať k zbytkom tvojej vône, je to len pár týždňov a je to akoby to nikdy nebolo. Ostalo len prázdno a veci, na ktoré si si musela odtŕhať alebo ktoré som ti kúpila ja.
-" Aha, aký krásny kostýmček som si kúpila, " rezonuje mi v ušiach dodnes.
Kostým párkrát oblečený na sviatočné príležitosti - Krásna kvalitná látka .. Makyta ... pôjde do charity. Však čo už s ním ?
Sedím a hrabem sa, triedim, viem že ešte dlho budem. Krok za krokom k moru prísť a potom ešte more prejsť - more spomienok. Útržky písma, fotografie.
Sedím v byte s novými oknami, ktoré si si už nestihla užiť a triedim minulosť.
Sedím a vidím všetky tie veci, z ktorých si sa radovala, ako sú konci cesty zbytočné, keď prepadneme do ničoty. Ostanú po nás ako nepotrebný odpad, ako niečo, čo väčšinou už nikto nechce, alebo len drobnosť na pamiatku. A cítim že všetko, čo za niečo stojí je v našich očiach, v našich objatiach, v strávenom čase. Na ostatné padá prach spomienok.