Nijak mi nevadilo pomyslenie, že hranice sú vlastne umelo vytvorené, iste, je to mnoho tisíc rokov už, ale predsa... No ale to trvá len kým niekto cudzí neprekračuje tie moje hranice.
Ľahko je byť pacifista za vysokým ostnatým drátom, elektrickým ohradníkom alebo inými zábranami pred votrelcami. Ja by som si najradšej vymyslela sklený plot, priehľadný len z jednej strany. Samozrejme, smerom von. A potom by som sa bála, čo všetko je za tým oddeleným priestorom.
Fascinuje ma, ako niektorí z opačného konca sveta tvrdia, že ak teda si sadneme, budú k dispozícii na stretnutia. Ale to je len taká hra na svet bez hraníc.