Až raz odídem...

Nebuď smutný, ak ťa raz nebudem držať za ruku a prepletenec nôh sa stratí,
ak nebudem v tvojom objatí a vyzliekať ťa z gatí.
Ja tvoje rozosmiate šťastné oči budem mať navždy pred sebou, aj na svahu so žltou rezedou.
Nebud smutný, zachovaj si radosť v srdci, nezahorkni a nebuď sám, daj opäť do dlane dlaň a nevracaj sa k spomienkam.
Nepripni si smútok na klopu kabáta, to sa v tomto svete aj tak neráta.
Vieme, že každá rozprávka má svoj koniec, aj tej našej raz zazvoní zvonec, zatiaľ však tancuj, miluj ma a objímaj, nech máme na zemi svoj malý raj!