také obyčajné

slovíčko..milujem ťa. Ako ľahko sa vysloví, keď nečakáme odozvu, milujeme kvety, slnko, dážď, darčeky, nahotu, sex dalo by sa toho vymenovať ešte neúrekom.
Ale aké náročné je, keď ho máme povedať niekomu, koho naozaj milujeme z hĺbky srdca.
Ako sa už-už berie na pery, ale predsa sa zasekne v hrdle. A tá hruď- pomaly by šla aj roztrhnúť, aj srdce bije ako o preteky. Zrazu ho máš až kdesi krku. Ako ťažko je to vysloviť, keď naozaj cítiš.
Uvedomuješ si, že ak ho vyriekneš dávaš druhej strane veľkú moc. Nikdy nemôžeš vedieť, čo povie, či ťa nezosmiešni, či naozaj cíti to isté. Je to akoby si dal do rúk druhému vlastný nôž. Čo s ním urobí? Ako sa všetko zmení? Lebo zmena prirodzene príde. Namaže ti maslo na čerstvý voňavý chlieb alebo ťa ním bodne rovno do tvojho horúceho srdca, aby vytryskla z neho láva bolesti. pomaly ťa obchádza triaška a hovoríš si, mám? nemám?
V dvoch krátkych slovách obnažíš celé vnútro, dve krátke slová, zmenia celý tvoj svet, keď druhému povieš, že ho miluješ.