PP = pražské perly

Vytrasená z autobusa, s migrénou z klimatizácie , zamračená ako nočná obloha čakám, kým sa vyslobodí moja batožina z útrob autobusa. Samoobslužne. Znechutene pozerám, že nestačí predklon, treba v l i e z ť dnu, do brucha . Nepomenovateľná telocvičná poloha, zadok vytrčený a aj vystrčený zo sukničky. Zaprieť sa, potiahnuť, vycúvať, postaviť kufor na kolieska... Otočím sa, upravujem sukňu - a - smial sa, pobavene, teplo, priateľsky.Pohľad mal prilepený ešte kdesi niže pása, ale úsmev bol do očí. Migréna prešla, úsmev sa preniesol a zostal mi.




Únavou skoro slepá, rovnako ako ostatní po dlhých hodinách mentálnej aktivity, v električke. Stavila by som sa, že viac vidím do seba ako od seba. Zrazu hlások "Ahoooj, To bych nečekala, že tě potkám, dokdy jsi tady?" Kočička, dievčatko, tu sa už nejaký mesiac neukázala. Tri zastávky stačili, aby sme zistili, že tentoraz nám to maľovanie na telo nevyjde, tak nabudúce.... Neviem, ako sa tvárili moje kolegyne :-)




Pracovný obed. Kolega a kolegyňa sa hneď vytratili na toaletu, ja som ostala strážiť stôl. Zrazu krásny, vysmiaty mladý muž. Pusa na líčko. Miesto nadšenia som zostala zarazená ako skoba do steny. Privítal sa so mnou v sekunde a ja ešte v rozpakoch /tu ho stretnúť bol tiež zázrak/ som zreteľne počula, ako pri neďalekom stole spolusediacim dievčatám vysvetľuje: "Bývala spolupracovníčka"... Aha, tak tie esemesky, o tom, ako ťažko by sa udržal, keby sme sa stretli... to píše každej bývalej kolegyni... a súčasne s ňou chce mať intímne chvíle? Mne hral kamaráta a pred druhými som už len "nejaká bývalá kolegyňa"..




Hanbíte sa za svojich známych?