DONÁŠKA DO BYTU

Sedela som na posteli a čakala. Na elektrinu, ktorá už dve hodiny nešla, na obed, ktorý už hodinu meškal.... nadávala som v duchu aj nahlas na tento svet, ktorý ma v poslednom čase fakt štval a na osud, ktorý ma donútil byť posledne tri mesiace na peenke. Konečne! Ozvalo sa zaklopanie na dvere a ja som sa na barliach pomaličky doskackala ku dverám. Otvorila som, otočila sa a skackala naspäť do izby. Za mnou sa ozval príjemný hlas „kam vám to mam položiť?“. Pokynula som hlavou smerom k stolu a prudko dosadla na stoličku. Až vtedy som konecne zdvihla oči a obzrela si majiteľa hlasu. A bolo na čo pozerať. Spod blonďavej štice sa na mňa veselo usmievali šibalské oči sivej farby. Zjavne mu nevadil môj zdravotný problém a keď si všimol, že na neho uprene pozerám, pomaličky sa mu dvihli kútiky úst a roztiahol pery do širokého, zároveň ale provokačného úsmevu. Snažila som sa zakryť svoje nie veľmi zahalene telo, keďže nočná košeľa sa mi pri dosadnutí na stoličku poriadne vyhrnula. Neskoro. Všimol si môj včerajší „kompromisovy pokus“ a jedno obočie mu vyskočilo v údive nahor. Bez slova pristúpil, načiahol sa a odhrnul mi košeľu, aby si to „dielo“ mohol obzrieť cele. Cítila som, ako mi začínajú horieť líca. Pod kolena mi vložil ruku, jedným rýchlym pohybom ma dvihol zo stoličky a polozil na posteľ. Ach čo, pomyslela som si, kašľať na to, veď ma nepozná. "ty si hexina, že?“ – vyvrátil moju myšlienku vzápätí. Prikývla som a čakala, čo ďalej. Roztiahol mi stehna, sklonil sa nad moju mušličku a jemne skúmal prstom oholenú časť. Potom prešiel na tu druhu polovicu, neoholenú a jemne zaťahal za chĺpky. Usmieval sa, ale tentoraz to bol úsmev diabla. Sklopila som zrak, vedela som, že ak neprestane, čoskoro zisti, ako strašne som nadržaná. Neprestal. Naopak, kľakol si medzi moje nohy a začal ma lízať. Pomaly, dôkladne a najmä hlboko. Vyložila som si nohy na jeho ramena a nechala som nech jazykom skúma celu moju teraz už poriadne rozpálenú mušličku. Nenechal sa dlho ponúkať, jeho jazyk som cítila všade. Už tak strašne dlho ma nikto neuspokojoval ústami, že som za veľmi krátku chvíľku doslova tiekla. Neprestaval a pridal aj svoje šikovné prsty. Keď už som to nevedela vydržať, skríkla som a vystrekla mu priamo do pusy.... olizol sa, maškrtne ako kocúr, vstal a s úsmevom mi od dverí zamával. Tak tuším si budem obed objednávať častejšie.....