Z denníka romantika

Nepatrím k tým romantickým ženám, ktoré si kreslia ruže a srdiečka aj na záchodovú misu. A keď mi niekto napíše básničku, tak to ma skôr vyplaší, ako roznežní. Ale to neznamená, že moje pragmatické srdce nevníma poéziu i romantiku života. Vníma, po svojom. Vníma všetko, čo vonia človečinou.

A toto, podľa mňa človečinou vonia. Objavené „na inej debate netu“ - autor menom „miro“ mi neobyčajne spríjemnil túto obyčajnú nedeľu. Verím, že ju spríjemní aj vám:

"Chcel by som konečne

stretnúť lásku

Takú tú skutočnú

bez podmienok

a bez hriechu

Chcel by som objať ju

privinúť k sebe

a nikdy nepustiť

Chcel by som milovať

a byť milovaný

bez pocitu viny

a bez budíka na stole

Chcel by som prepletať

nahé prsty

s tými jej prstami

a hladkať zamat pokožky

Chcel by som vstúpiť do nej

a splynúť s ňou

Chcel by som

byť v láske a láska vo mne

už navždy"