Budíček

Nenávidím skoré vstávanie.
Človek príde večer o deviatej z práce, ledva prepletá nohami, nachystá si jedlo, posedí, zregeneruje natoľko, aby sa mohol odobrať spať ako človek. Je tak kúsok pred polnocou, než zaspí.
A čo sa nestane o šiestej ? No čo by, zapípa mobil. Čertov vynález. Pípnutie ma spoľahlivo zoženie z postele a poslepiačky pozerám, čo za katastrofu správa prináša. Lebo akože, ráno o šiestej, čo iného by tam mohlo byť.
A nie, nie katastrofa, hotová kráľovná sprostých správ. Na toto prišiel po troch mesiacoch:

"Rád by som za tebou prišiel. Vieš, vtedy bolo hektické obdobie. Bol som pri tebe veľmi spokojný. Nehnevaj sa."

Nehnevám sa. Záleží mi na tom, aby som bola spokojná ja.
Ale ak ma niekto zobudí o šiestej....