Milý Mikuláš...

Milý Mikuláš.



Píšem Ti, lebo si mi nedal šancu poďakovať sa za nádielku.

Sadla som si vo vetrovke za počítač a rozmýšľala, ako vydržím taká unavená tú hodinku, kým sa mi vyhreje izba na teplotu, pri ktorej budem vedieť spať bez záchvatov kašľa.... Vtom mi zrak padol na topánky pri dverách a na nich farebný balíček...

Ďakujem ti. Už je to veľa rokov, ktoré mám len to, čo si sama zaobstarám. Teraz sa stal zázrak, a asi to bude tým, že som poslúchala, však...

Milý môj Mikuláš.

Čokoláda mi veľmi dobre padla, ale Ty dobre vieš, že nie to som čakala. Nech Ti to nevyznie

ako nevďak, ale mohol by si , prosím Ťa, pozdravovať toho ďalšieho, ktorý nosí darčeky, a odkázať mu, nech konečne ,

prípadne aj s použitím malého násilia, dovedie toho Deda Mráza? Treba mi s ním prediskutovať resty z minulých rokov a dohodnúť sa, kedy konečne dostanem všetky tie darčeky, o ktoré si tak usilovne píšem ...

Ja viem, prídeš zas až za rok... Čo už s Tebou... Dúfam, že Ťa zas nezmeškám.

Zdraví Nene