O tri týždne bude po vianociach.
Ticho závidím ľuďom, ktorí vedia, kde a s kým budú tráviť ten vianočný predĺžený víkend.
Vedia, komu sa budú dívať na iskričky v očiach a s kým na iskrenie v krbe.
Vedia, komu budú odkopávať perinku.
Vedia, komu chcú priniesť raňajky do postele,
vedia, komu chcú natierať chrbátik po kúpaní,
vedia, ...
Zdieľaný pocit šťastia.
Predvčerom by som neverila, keby mi niekto povedal, že pozajtra bude pršať. Bolo predsa -10.. Teraz už tak päť hodín v kuse leje z nebíčka ako zo splachovača. Keby padalo šťastie, idem sa postaviť von.
Začnem veriť, že o tri týždne budem písať blog o iskrení v očiach a nie o vysokom napätí pred skratom.. o iskričkách v krbe a nie o umierajúcom ohníčku vášne, o teplučku pod spoločnou perinou a nie o tom, že mi je samej zima, lebo sa odkopávam...