Kontrola u urológa

Rozhodol som sa prispieť aj ja mojim prvým blogom, ktorý sa stal nie tak dávno. Keďže som podstúpil zákrok tzv. obriezku, musel som po 3 týždňoch prísť na kontrolu. Možno sa pýtate prečo som absolvoval tento zákrok, no nie nebolo to len tak „zo srandy“. Vzťahovalo sa to na zúženú predkožku s ktorou sa toho veľa robiť nedalo a to vysvetľuje prečo som do takého dlhého veku stále bez skúsenosti (áno stále panic aj v 23 rokoch...) Ale späť k téme.
Nastal deň kontroly u urológa. Čakáreň plná ľudí, ako všade u lekára. Po hodine začali prichádzať sestričky do ambulancií, lenže najprv mali prednosť pacienti, ktorí išli na odber krvi. Medzitým som sledoval že prichádzajú aj lekári do ambulancii a plne začínajú ordinovať. Lenže ako som čakal, toho môjho lekára nikde nebolo. Na prekvapenie sestrička zahlásila moje meno, že ma lekár očakáva. Nechápal som ako je to možné, keď do ambulancie nešiel (do ambulancie vedú len jedny dvere). Nesmelo som vošiel do ambulancie, keď sa zrazu ozval ženský hlas „vstúpte, nech sa páči“.
No popravde v danej chvíli mi to jedno nebolo. Keďže som dlhšiu dobu slobodný, áno mal som zvláštny pocit hanby vyzliecť sa. Videla, že som akýsi nesmelý, povzbudila ma rečami že to nič nie je len sa pozrie a môžem ísť preč. Už som nemal na výber, nohavice šli dole a ja na lehátko. Hmm ale áno stalo sa to, čo som nechcel... Keď som ležal a priblížila sa začal naberať na objeme (postavil sa). Myslel som, že sa prepadnem od hanby, ale keď som jej chcel povedať že sa ospravedlňujem, prerušila ma že to nevadí je to bežné a usmiala sa. Keď ho mala v ruke a kontrolovala stehy, vtedy stvrdol úplne... Proste sa to po takej dlhej dobe (bez kontaktu s ním čo sa hojil a celkovo bez priateľky ) nedalo nijak vydržať a zabrániť tomu. Už mi to začínalo byť jedno, lebo viac zahanbený som už v danej chvíli byť nemohol. Keď tu zrazu otázka od pani lekárky, či som ešte panic. To sucho v ústach, tlkot srdca a pocit prekvapenia no zároveň hanby si neviete ani predstaviť... Nesmelo koktavo zo mňa vyšlo len ehmm noo áno... Pozrela sa na mňa s úsmevom a dodala „ To je v dnešnej dobe obdivuhodné, ale rana sa krásne hojí. Vyzerá to dobre, len ešte pozor na stehy. Keď vypadnú uvidíš, že sa to zmení. Držím ti prsty a teraz sa môžeš obliecť.“ Ešte mi ho otočila, obzrela, pohladila a odsunula sa späť k PC, kde mi vypísala papiere. Medzi tým som sa obliekol, celý červený s kolotočom v hlave čo sa to práve dialo som len poďakoval a spýtal sa či je to všetko. Otočila sa a s úsmevom dodala „áno je to všetko a neboj sa držím ti prsty, potom si len spomeň na moje slova. Prajem ti pekný deň“. Nevedel som čo povedať, len ďakujem a ak sa to stane, tak spomeniem. Dovidenia a prajem pekný deň...
24-te narodeniny sú predo dvermi a tá príležitosť žiaľ do dnešného dňa ešte nenastala....