Štvrť na deväť večer, konečne sadám do auta a ponáhľam sa domov. Netúžim už po ničom inom, iba zhodiť čižmy, uvariť si kávu a niečo malé pod zub. A ešte po tom, aby mi niekto vymasíroval boľavý členok.
„No, tak na toto zabudni moja“, hovorím sama sebe stojac na semafóroch, keď v tom zrazu začujem z rádia: „snívaj blázon snívaj, ... azda ju dá ti svet, ... tá, sa niekde skrýva, ... čo ti nepovie nikdy nič zlé ... pochopí každý tvoj hriech, ... vždy roztopí špinavý sneh ...ale takej niet ...
Bola to pieseň od IMT Smile „Tá, ktorej niet“. Asi som ju stokrát počula, ale až dnes sa mi zážitky dňa pospájali tak, že som sa do jej textu započúvala. Zaparkovala som, keď pieseň doznievala a jej záverečné slová „nie, nie, stále neverím, že takej niet“ boli pre mňa ako výkričník do zasneženej bratislavskej tmy.
Taká som chcela byť! Ale prečo sa mi to nepodarilo? Veď to je presne to, po čom muži túžia! Ale keď to otočím, ... veď ani ja netúžim po ničom inom! Existuje taký muž? Keby sa teraz zjavil, tak oželiem aj tú kávu, aj ... boľavý členok ... aj všetko ostatné!
Pre ilustráciu pripájam celý text piesne. Je krásna, stojí za to vypočuť si ju!
Tá, ktorá pochopí každý tvoj hriech
Tá, čo vždy roztopí špinavý sneh
Tá, ktorej nevadí kde si a s kým
Tá, čo vždy doladí kus slov v rým
Snívaj stále snívaj
s vínom miešaj med
Snívaj stále snívaj
ale takej niet
Tá sa niekde skrýva
snáď ju dá ti svet sladkú ako med
Snívaj blázon snívaj
Ale takej niet
Tá, čo ti nepovie nikdy nič zlé
Tá, ktorej telo vie ako má tlieť
Tá, ktorá na tvári úsmev má hneď
Tá, čo ti vyčarí čo budeš chcieť
Snívaj stále snívaj
s vínom miešaj med
Snívaj stále snívaj,
ale takej niet
Tá sa niekde skrýva
snáď ju dá ti svet sladkú ako med
Snívaj blázon snívaj
Ale takej niet
Tá, dáma storočí ozdoba žien
Tá, čo neprekročí nikdy môj tieň
Tá, šepne na zdravie, keď hasím si svoj smäd
Nie, nie, stále neverím, že takej niet