Polnočná masáž

Prihnala sa búrka. Jedna zo série tohto búrkového obdobia. Prišla s polnocou, s ohromným hrmotom, čľapkaním vody z deravého odkvapu, šumením lístia v poryvoch vetra.
Nezobudila ma, prebralo ma niečo príjemnejšie.
Bubnovanie na chrbátik. Jemné, ale dôrazne ťapkanie.
Mala by som byť naštvaná, viem ako ťažko zaspávam, keď sa v noci zobudím.
No ale, čia je to chyba? Nemala som si ho brať do postele. Sama mám málo miesta. Viem, je štíhly, ale neposedný, dlho trvalo, kým si našiel miesto po mojom boku. K aktivite ho prebrala asi tá vonkajšia mela. A mňa on. Ibaže, v najlepšom, kedy sa mi to začalo páčiť, keď som konečne prestala trápiť mozog tým, čo bude ráno a začala sa tešiť z jemných dotykov, prestal. Chápete, to si dovolil. Prestať, keď ma už zobudil.
Bez dlhých rečí som ho vyprevadila za dvere.
Neurazil sa.
Ráno vbehol dnu akoby nič.
Nezaprie v sebe kocúra.