Skočiť pre pierko?

Dobrá gazdiná aj plot preskočí, ak za ním uvidí vhodné pierko. Pero k peru, a budú periny. Alebo grupáč. Prípad od prípadu.
Cesta do práce býva dlhá a tak je mnoho príležitostí pozerať ľudí, ktorí ma predbiehajú. Odvažujem sa povedať, že podaktoré osoby sú produkty modernej doby. Obchádzal ma chlapec, postava ročného dieťaťa - veľká hlava, bacuľaté telo - celé v dvojmetrovej celkovej výške. V jednej ruke malinovka, v druhej cigareta, zarputilý výraz na ublíženej štrnásťročnej tvári...U inej osoby som sa nedopátrala, či ide o osobu ženského či mužského pohlavia, a nebol čas predbehnúť a očumovať pohlavné znaky. Vyšlo to z dverí štvrtej cenovej asi dvadsať metrov predo mnou a kúsok sme mali rovnaký smer. Zaujali ma tri typy maskáčoviny na oblečení.Veľmi bohato vreckami obšité trojštvrťové nohavice halily zadok, na ktorý by bol pyšný aj štajerák.Decentná vesta z iného druhu vojenskej krycej textílie a pod tým košeľa, ako inak, maskovacia. Horná časť tela bola zavalitá, ale omnoho užšia, ako od pása dole. Nohy obuté do neveľkých čiernych tenisiek. Nemám stále jasno, či je to on, či ona, a zdá sa, že to už dosť často splýva.
Vlastne som chcela len povedať, že som dobrá gazdinka.
Ale pre bársaké pierko teda skákať nebudem.
A ešte ten svetový mier. Bez péra.