tri pokusy

Včera bolo výročie mojej prvej výpravy do Prahy. Dlho, veľa rokov som sa tam túžila ísť pozrieť. Nakoniec som šla tak, ako som nepredpokladala a za účelom, o akom sa mi ani nesnívalo. Sama,
autobusmi a za vzdelávaním.

Keď už bolo isté, že najmenej rok budem cestovať týmto smerom, začala som premýšľať, ako si cestovanie spríjemniť. Napríklad ako si skrátiť otupné čakanie v prestupnej stanici... Z dvoch hodín lúštenia sudoku ma bolelo za krkom. Tak som snívala, aké by bolo príjemné sa s niekým rozprávať, prípadne prejsť sa. Nabrala som odvahu a vyslala signál. Stálo ma to dosť sebazapretia, som pyšná, že si vystačím sama a nerada sa prosím....Nereagoval.
Vždy je ľúto hovoriť o kamarátovi v minulom čase. Nezomrel.
Prestal byť kamarát. Pol roka som bola zarazená a prehĺtala horké
sliny zakaždým, keď som zase čakala na spoj a spomenula si, že kdesi tu žije...

... až raz, raz
sa mi zase podarilo premôcť sa a navrhnúť stretnutie. Tento prišiel, zobral ma na kávu do najbližšieho baru, kde vysvitlo,
že si nemáme čo povedať... Chatrné vzdušné zámky scénárov
vzali za svoje.

Po dlhšom čase som nesmelo navrhla stretko, v podstate vopred vyrovnaná s predstavou šera a samoty v čakárni, v ktorej je hustá atmosféra,
výpary ľudí - štvancov doby, pach neistoty a stresu. Vrútila som sa do čakárne ako veľká voda a – už tam sedel. Čakal ma.
Ozajstný anjelik. Ako to viem? Zrazu bol svet krajší.

Neurobil to pre mňa človek, s ktorým som sa poznala dlho, dôverne. Cudzí,
neznámy mladý muž hej. Milión výhovoriek si mohol nájsť, prečo nedodržať slovo. Milión okolností, ktoré mu mohli zabrániť
čakať cudziu ženu.

Obetavo chodil so mnou po vysvietenom meste, porozprával mi o pamätihodnostiach.
Cítila som sa ako turista so sprievodcom, ako výnimočná návšteva tohto mesta, ako niekto , komu treba otvoriť najkrajšie výhľady.
Môj autobus meškal. On bol už zmrznutý, lebo sa nenachystal na dlhé
prechádzky. Aj tak trpezlivo počkal, aby mohol zamávať .
Obdaroval ma. Len tak. Bol so mnou. Len tak. Sprevádzal ma. Len tak.
Doteraz som z toho zážitku mimo. Dnes sa nevyskytujú ľudia,
ktorí pre vás niečo urobia z vďačnosti. Nevyskytujú sa ľudia,
ktorí by ocenili čas, ktorý ste im venovali.

Ale mne sa vyskytol anjel. Spravil mi radosť. Len tak....