Nohy do praku

Rozjímala som v tej neprirodzenej polohe, vnímala dotyky. Dotyky,ktoré umocňovali bolesť som pociťovala ako trest. Trest za lenivosť, pohodlnosť, za to, že cvičenie, sami vidíte, že končí na -nie, a to je presne ono.
Ruky, ktoré mi odtláčali nohy od seba, spôsobovali strašný tlak, nepripomínalo to veru nič príjemného. Zmena polohy nepriniesla úľavu, ruky nemilosrdne pokračovali, systematicky sa pokúšali roznožiť ma ako žabu.
Pokračovalo to... skoro hodinu.
Zatiaľ viem dať kolená k sebe.
Možno ale,ak budem k tej Thajke chodiť každý týždeň...