Sú dni

keď človek hľadá. Proste, od patoflí cez kľúče, od raňajok po maškrtku, od zmyslu po nezmysel. Všetko akoby sa stratilo.
Tucetkrát sa prihlásim a odhlásim, a čakám pár hrejivých slov do chladného rána, a sú kde? No stratené a nie a nie ich nájsť.

Našla som síce paródiu na rozhovor, ale mala som pocit, že keby som si čítala Snár z roku 1913, bolo by to prínosnejšie, pretože som pracne udržiavala niť aj cvernu, osnovu aj útok. Aby sa utkal rozhovor kvality lepšej ako utierka od Vietnamca, treba skladať vety aj vodorovne, aj zvisle, rozhodne nie jednostranne.
Netreba snovať putá pevné ako špagát, ale ako pavučinové vlákna, jemné, ale silné.
No čo už, dnes to nepôjde.
Dnes je to márnosť nad márnosť a honba za vetrom.

Kľúče sa našli, aj raňajky, len prívetivé slovo nie.