Málokedy sa stane

A za celé roky sa to stalo snáď, že na prstoch jednej ruky zrátam, koľkokrát som počula z úst drahého, že ma ľúbi. V tomto smere je trocha zdržanlivo-skúpy. Aj keď si človek opakuje, že dôležité je, že sa tak chová atď atď, ale niekedy to malé ego vystrčí rožky a chcelo by to počuť 😊 Dnes som bola u zubárky, keďže chcem vyriešiť vždy všetky problémy naraz, zodpovedal tomu aj účet, ešte keď som si dala odstrániť aj kameň, tak tie zuby prisám vačku budú musieť hrýzť bez mojej najmenšej námahy a dlho 😊
Keď už som mala pol dňa voľno a do práce sa mi už nechcelo, dohodla som si vopred kozmetičku, že si spravím pekný deň. No on až do aký pekný nie je, lebo držka ma bolí ako najatá, keďže sme aj rezali. U kozmetičky som sa dvakrát pristihla, že zaspávam s nanesenou maskou na ksichte. Neviem, či som bola taká unavená, alebo to bol pozostatok anestézy, ale bolo to komické pristihnuť sama seba, ako začínam chrápať, snažiť sa to ovládnuť, ale aj tak to nezvládnut. 😊
Keď sme skončili a ja mám aj obočie ako človek, prišiel pre mňa môj polovičiak, ľudovo zvaný sloník ako vždy a ja s ďasnom, čo práve začínalo ožívať, som ďakovala Bohu, že v mrazivý deň nemusím liezť cez most ponad rieku na autobus.
Vošli sme do výťahu, zmačkli poschodie, objal ma a díval sa s neskrývanou radosťou v očiach, taký ten pohľad, kedy prečítaš všetko, keď to ani na sekundu nepotrebuješ počuť z úst, lebo druhá strana vraví rečou oči a ty už tomu jazyku celkom dobre rozumieš.