Už dve noci objímam paplón sama, nielen svoj ale aj tvoj. Prvý raz po dvoch rokoch. Otváram svoju náruč a on mi poskytuje teplé útočište. Prevaľujem sa na veľkej manželskej posteli a mokrím vreckovky. Odvykla som sama spávať bez tvojej teplej náruče, bez nášho smiechu, bez prepletených nôh. Dival si sa na mňa vo dverách, keď som ťa vystrčila von z našej spálne." Tak ahoj, Máša," riekol si a tvoje oči posmutneli.
A teraz tu smoklím a chýba mi tvoje mojkanie. Mokré vreckovky sa povaľujú okolo mňa, z očí mi tečú slzy. Neviem, kde som urobila chybu, všetko sa snažím robiť ako treba, ale veľmi mi to nepomohlo. A tak paplón, gilmorky a vreckovky sú mojimi spoločníkmi a kýcham a kýcham a kýcham. Len občas nakukneš a spýtaš sa, či mi niečo netreba, holt, chrípka je sviňa.