Súťaž o sen

Nie, nijaké maserati, ferrari, porsche, ani iné kovové tátoše, o ktorých sa sníva.
A vôbec žiadne tátoše, sen, ako vidina, film za viečkami, po ktorom neviete, kde ste, možno ani kto ste, a čo tu robíte, a tak podobne, ani či spíte alebo nie.

Na komentár je sen zvyčajne pridlhý.
Táto súťaž nebude mať nijakú prvú cenu, leda ak poprosíme nejakú zdatnú vykladačku snov, nech poskytne odborný výklad. Mám obavy, že to nemusí byť nevyhnutne výhra.

Mne sa snívalo, že som vo WC. Veľké, priestranné, svetlé, ako pre invalidov v nákupných centrách. A ani som nevytiahla pančušky hore, už na mňa otvorila dvere skupina upratovačiek v slušivých ružových úboroch, všetky krásne ako Lopézka. A len čo zavreli za sebou dvere, pochopiac, že som tam s pančuškami na pol žrde a asi som omylom nezamkla, dvere sa otvorili znova a chcela vstúpiť ďalšia trojica krásnych latinskoamerických hygieničiek podlahových krytín, tentokrát v svetlofialkovom slušivom úbore. To už moja duša nevydržala a vrátila sa do kresla, kde som skrútená spala so Simenonovým depresívnym rodinným románom v ruke.

Lepšie v kresle, ako v hajzli...