Prečo sa ženy

a to veru mnohé ako sa tak dívam okolo seba nemajú rady?
Ona tridsiatnička, šikovná, vzdelaná, schopná zarobiť peniaze nielen v hlavnom pracovnom pomerne, ale aj brigádami a vlastnými vytvormi, s vlastným bytom a autom. On päťdesiatnik nič moc, príjem tiež nič moc, bez auta, bez počítača, sociálnych kontaktov, rozvedený s dvomi dospelými deťmi.
Tak sa tak nejako stretli, oťukávali dlhší čas, až si spolu začali. On s vidinou vážneho vzťahu, ona sa vážneho vzťahu obávala.
Netrvalo ani dva mesiace a už prišla s plačom, že ju opustil, že údajne nemajú spoločné názory na život. O jedinom vedela, že nechcela pozerať porno na každom stretnutí a inak nechápala. Nuž tak ju opustil. Ona si poplakala a život šiel ďalej nejaký mesiac.
Keď si na ňu spomenul a bez pozdravu poslal smsku, či je ochotná kvôli nemu schudnúť. Pritom je to normálne plnostihle žieňa, žiadna zitka obezita. Jasne ze mu to sľúbila. Celá nadšená sa vrátila z rande, že ju má rád a ze keď sa takto bude k nej správať, možno si ho raz predsa len vezme.
Mne len hlava stoji a rozum v nej tiež. Aké má rád? Keď vstupuje do vzťahu s podmienkami? Chlap si predsa vyberie ženu, ktorá sa mu páči a ak má naozaj úprimne rád berie ju aká je a bez podmienok.
Kde sa v nás ženách berie tak málo sebalásky a sebaúcty, že pristupujeme na podmienkovanie a čo sa stane, keď si vymysli novú podmienku, na ktorú ona nepristupi?
Varovala som ju, že toto nemá s láskou nič spoločné, nuž ale vysvetľujte zamilovanej žene...