Chôdza

Inšpirovala osoba, ktorá sa plandala predo mnou, akoby ani kosti nemala. Ľudská chobotnica.
Súc krátkozraká, spoznávam známych podľa pohybov. Stvorenie predo mnou by som medzi svojich známych nezahrnula, lebo presúvanie sa tej telesnej schránky prebiehalo pre môj zrak nesympaticky a oznamovalo mi, že majiteľ tohto tela nedbá , ničoho a nikoho, trčalo to z neho, a jeho neusporiadaný pohyb to prezrádzal.

Mala som kamarátku, vyššej váhovej kategórie, ale jej pohyby boli svieže, dá sa povedať, že pôsobila ako víla. Dojem z nej, z jej prítomnosti bol osviežujúci.
Žiadne sekané, strnulé pohyby. To som mala ja, vždy, keď som kypela spravodlivým hnevom, trhala som so sebou ako robot prvej generácie. A ako taký robot som aj zvalcovala, čo mi stálo v ceste.
Nepáči sa mi ani vojenské držanie tela a rázovanie ako na cvičisku. Inak vyzerá chôdza kohúta pri sliepkach, inak pred zápasom ako prejav sily, demonštrovanie svojich kvalít.

Som odhodlaná vylepšiť svoj krok, budem si hovoriť: vtiahnuť zadok, vypnúť prsia. Dá to strašnej námahy, keď sa nechce...