Kultúra ako sociálny konštrukt

Pre mňa až donedávna neznámy pojem. Proste som nad tým nerozmýšľal. Prišlo to z nepriateľského politického tábora ako ospravedlnenie rôznych spoločensko sexuálnych zvrátenosti. Tak som to vtedy vnímal. Ale zamyslel som sa nad tým a musel som im uznať pravdu.

Čo si druhá strana neuvedomila pri presadzovaní liberálnej agendy bolo to, že vnucujú ich marginálny sociálny konštrukt väčšine ľudí, ktorí o to nestoja. Zvyk je železná košeľa. Stáročia predávané kultúrne zvyklosti sa nedajú len tak zmeniť. Aj kresťanstvo keď prišlo a narazilo na slovanskú kultúru, nedokázalo ju len tak zmeniť. Trvalo to storočia a desaťtisíce popravených a zotročených "pohanov". Nakoniec sa im podarilo vymazať povedomie o našej pôvodnej kultúre, ale aj tak museli prijať a upraviť rôzne staré obrady.

Dnes toho vieme oveľa viac. Informácie sú dostupné širokej verejnosti. Stačí nebyť lenivý a vedieť samostatne premýšľať. K akým informáciám sa môžeme dostať?
Kresťanstvo má s pôvodným Kristom toľko spoločné ako filmová verzia Pána prsteňov s pôvodným Tolkienom. Dnešné kresťanstvo sa zrodilo v štvrtom storočí ako zmes židovskej a východnej mystiky a rímskych náboženstiev, hlavne Mytraizmu. Celé to vzniklo ako politicko-mocenský konštrukt. Behom stáročí sa vyvíjal a prijal rôzne dogmy. O tých duchovných sa nemá cenu baviť, ale sú tu také čo zasiahli do fyziky sveta. Napríklad teória plochej zeme, panny matky a inteligentného dizajnu. Všetky sa ukázali ako mylné.

Človek je geneticky primát, cicavec. Nie sme monogamní. Vyšli sme z tlúp kde alfa samec zabezpečoval pokračovanie rodu. Je to stále zapísané v genetike každého z nás. A na tieto informácie my nanášame informácie kultúrneho konštruktu. Kultúrny konštrukt je aj druh tanca. Je jedno akého. Tanec je pohyb a preto je v úplnom súlade s genetickou informáciou. Tancujúci ľudia sú šťastní. Keď to robia dobrovoľne samozrejme. Ak vás niekto núti tancovať s namierenou zbraňou, tak šťastný nebudete.
A kresťanstvo prišlo s monogamiou. Rodina je jeden muž a jedna žena. Sex až po svadbe atď. Prečo? No preto, lebo keď robíte niečo prirodzené, ale spoločensky zakázané, vyvoláva to vo vás vinu a spoločnosť vás môže trestať. Vy sa cítite vinní a keď vidíte iného človeka, ktorý je šťastný hoci robí presne to, pre čo vy cítite vinu, tak to vo vás vyvoláva hnev a závisť. Váš sociálny konštrukt nikdy neobsahuje šťastie iného človeka. To kresťanstvo nepozná. Dokonca milovaná osoba má právo byť šťastná len vo vašej prítomnosti. Niečo také ako nepodmienečná láska je len abstraktný pojem vzťahujúci sa čisto na boha. Milovať iného a mať naňho vlastnícke práva sú dve nezlučiteľné stavy. Kresťanstvo je v tomto čisto mamonarske. Druhá osoba je predmetom vlastníctva.
Ak ja milujem svoju Maťku, svoju lásku prejavujem tým, že ju robím šťastnou. Prvé obmedzenie šťastia je obmedzenie slobody. Ak tomu druhému zakážem vykonávať veci, ktoré ho robia šťastným, čo to vypovedá o môjmu vzťahu k nemu.
Ak sa nájdu dvaja ktorí sa skutočne ľúbia, tak sa neobmedzujú. Robia veci spoločne alebo samostatne podľa aktuálneho stavu.
Sex s inou osobou mimo manželstva je podľa kresťanstva hriech. Toho istého kresťanstva čo tvrdilo, že zem je plochá a kto tvrdil opak bol zabitý. Čo presvedčilo kresťanov, aby cestovali na západ do Indie? Peniaze. Kresťanstvo je z väčšej časti mamonarsky spoločenský konštrukt. Aj ono má svoju mystickú časť. Ale tú laická verejnosť nepozná.