Asi som

čudná, vsetci nadávajú frfú, táto doba či vlastne obdobie im prekáža, cítia sa obmedzovaní..
Ja si to užívam. V poslednom čase mi nesmierne liezla tma a chlad v mojej kancelárii krkom, snivala som aspoň o jednom slnečnom lúči a ľahšom obutí ako celodenne futrované čižmičky, bez ktorých by mi nohy odmŕzali. Chcela som denné svetlo, ktore som celu zimu nevidela. Po tme do práce, potme z práce a tam celodenne neónky. inak tma, neónky v lete, na jar, na jeseň... Tma
Je radostné ráno vstať a áno jasné že dlhšie spávam a potom vyliezť do slnkom zaliatej kuchyne, ktorá je súčasne aj pracovňou. Slnko hladí svojimi lúčmi počítač aj doklady, nasadim si slúchadlá, ktoré v práci nemôžem mať, keďže robim aj prijem a poletujem hore dolu a ja si v kľude pracujem. Potom uvarím obed, najeme sa. Po obede na chvíľu vystavime telo priamym slnečným lúčom, dame si v kľude kávičku a ešte popracujeme za tónov hudby, ktorú ľúbim v závane sviežeho vzduchu prehriateho jarným slnkom.
Napriek oficialnym obmedzeniam, napriek dodržiavaniu nariadení necitim žiadne obmedzovanie, len radosť z krásy, ktorú prežívam.
Asi som čudná..
Krasny veľkonočný pondelok všetkým aj keď bez tradičného šibania a oblievania Vám všetkým prajem.