chrústa.
Vyhodil sa mi jebák. To je taká vyrážka s hnisom, čo týra človeka v puberte.
Tak som si zaspomínala.
Otec pred nejakou návštevou, kde bolo vo zvyku hodnotiť neprítomných dospelých a pokojne aj prítomné deti, zapotil, že veď jemu nevadí, že prvorodené je dievča. Odvtedy som vedela, že mu vadím. Akože, nie som zas tak stará, aby bolo vtedy bežné, že sa dedil grunt, a oženením sa pričlenil aj susedov.. Bola som vyhodnotená ako nulový prínos.
O kúsok neskôr tato doviedol domov bez zjavnej príčiny mladého kolegu. Jemu sa zdal mladý, v mojich štrnástich to bol praprastarý chlap. Mastný ksicht, vlasy a la Kristus. Schválne mi nakázal variť im kávu a vydával rôzne povely, ako podaj, prines, odnes, takže som sa nemohla zašiť v izbe a snívať svoje erotické predstavy o princeznej, ktorú oslobodí švárny princ aj od draka, zakliatia, alebo panenskej blany, podľa deja.
Po tomto divadle som neustále počúvala, že mám stehná, že by medzi nimi zajac preskočil. Králik by bol málo, normálny, veľký poľný zajac!
Pozerala som portrét babičky, a mama sa pýta: Páči sa ti? Popravde, v puberte je huba rýchlejšia ako mozog, som povedala, nepáči, vôbec. A milovaná mamka čo nepovie? No to je problém, lebo si celá ona.
Nechcelo sa mi prijať tento fakt /babičku portrétovali v zrelom veku, a mne zrkadlo ukazovalo decko/, ale... Spojila som si rodinné reči o tom, ako babička mnohokrát potratila, než donosila dve deti, a pri prvej príležitosti som vyskúšala, či som jej až tak podobná.
Nie, nie som,.