Rozdať si to

Teraz práve nemyslím na karty. Ani na iné partie, duely, výzvy...

Mrazivé počasie, psa by von nevyhnal, a ja von musím. Nič iné mi neostáva, ak chcem spať na svojej válende.

Z acylpirínu medzi kolenami by bol prášok, nie preto, že ich tak stískam k sebe, ale drgľuje mnou zima. Samé nemravné zahrievanie mi prichádza na rozum. Napríklad taká dobrá domáca hruškovica.( abstinentovi, chápete) Voňavá a hladká ako hladkajúce dlane. Alebo telefonát od niekoho, kto tvrdí, že mu na mne záleží. (ako každý, kým chce...) Alebo mail, esemeska (škoda námahy, keď som ďaleko...) také, ktoré hrejú pri srdci.

Žiaden zásah v pravú chvíľu sa nekoná, idem si to rozdať...

...rozdať si to s nepriaznivými okolnosťami, s citovými zraneniami, rozdám si to so spomienkami, rozdám si to s ilúziami.... ale nakoľko nemám šancu - tak radšej nie, nerozdám si s nikým nič, (pozajtra kanastu), budem splývať so životom, upozadím seba, svoje ego, zabetónujem túžby, zarámujem city.

A na jar poometám pavučiny z nádejí