Prečo mi ju lížeš?

Počujem otázku, a zbystrím. Ozaj, prečo? Spomalím nenápadne, a načúvam.
- Lebo ti tečie, a zababrala by si si tu, aj tu ...
Nie som nijaký voyer, ale toto mi nedalo. Aby sa niekto bránil lízaniu, to som ešte nepočula.
Oteplilo sa nám, ľudia od radosti lížu zmrzlinu ako diví, ale tie malinké jazýčky nestíhajú.
Vyrábajú to dnes akési vodové, je len dvadsať nad nulou, a už to tečie.
Starostlivý otecko zobral hrozbu znečistenia oblečenia malého dievčatka vážne a zobral kornút do svojich rúk, dôkladne poolizoval, nech sa jeho princeznička nezababre, vrátil jej zmrzlinu a prehlásil:
- Musel som to olízať, nech ti nekvapne na šaty.
Dievčatko sa ale tvárilo nedôverčivo, ublížene.

Ach, ako ja jej rozumiem.