na pokeci

Zúfalá a s dušou vybrakovanou aj s vnútornosťami som tak otravovala vzduch, že mi moje potomstvo ukázalo, na čo sa dá použiť internet. Zúfalá som neprestala byť, ale už o tom mohol vedieť celý svet. Celé hodiny, celé dni som si písala o čomkoľvek, s kýmkoľvek. Tu sa často na rovinu pýtajú "Čo tu hľadáš?" Dá sa jednou vetou odpísať, že nič? Hľadala som seba, výbuch zrady mi rozmetal dušu, roztrhal na framforce všetko, čím som dovtedy bola . Bola som puťka domáca. Môj svet končil plotom okolo záhradky, môj záujem o sex penisom môjho manžela. Zrazu nič nebolo moje, ba ani naše. Vykrikoval, že všetko je jeho. . . Rozum to nepoberie, duša nepochopí. Milión črepiniek z rozbitého života. ,

Aby som našla identitu, zbierala som úlomky myšlienok, slová, ktoré by zlepili môj obraz.

Pamätám si, ako som jednu celú noc písala s chlapcom, ktorému umrel kamarát na rakovinu. Celý deň s deťmi, ktoré mali prázdniny a nudili sa. So skúsenou, múdrou ženou, ktorá ma naučila nebrať sa príliž vážne. S mladou ženou budujúcou si kariéru cez priestor medzi stehnami. S mužom, ktorý mi zahral ideál. . . .stovky a ticíce nových ľudí, príbehov, osudov...

Keď raz nikto nereagoval na moju potrebu písať si, umiestnila som na sklo vetu: "Kto ma spraví písmenkami?"
- a hoci to bolo pred štyrmi rokmi, ešte aj teraz sa usmievam, ako ma zaplavili viac či menej vtipnou poštou... a niektorí ostali v kontakte ďalšie dlhé obdobie môjho sebahľadania, šli kus cesty so mnou.
.
Zúfalé ženy robia zúfalé veci.
Už zúfalá nie som.
Našla som to najvzácnejšie, čo človek môže nájsť - seba.

Už som dostala aj posledný kúsok svojej skladačky, som celá svoja.

Toto je poďakovanie. Hlavne pre tých, ktorí so mnou inteligentne nesúhlasili.

Vyzerá to ako nedopovedané. Aj je,. našťastie.:-)