Ide sa k vode!

Sparný, v paneláku neznesiteľne horúci deň. Deti otravné, nálada mrazivá.
Zrazu hlava rodiny zavelí: zbaľte sa, dajte plavky, ideme k rybníkom!
Tak treba vydať povely: deti, naplnte si fľaše, tam nie je ani bufet. Samozrejme, každý chce iný sirup. Rozhrabávajú skrine, aby našli plavky. Na mne je nachystať osušky, deky, karimatku, nápoj sebe a drahej polovičke... pobieham, rozmýšľam, čo nesmiem zabudnúť, zisťujem, že z každého opaľovacieho krému je na spodku tuby troška, ešte nejaké maškrty, veď vyhladneme. Tašky sa plnia, tretíkrát už netrpezlivo trúbia na mňa. Pozatvárať okná, skontrolovať, či je všetko povypínané... Zamykám.
V rekordnom čase vybieham pred panelák, kde čaká naštartovaná embéčka na mieste, kde nemá povolenie stáť, dávam do kufra kopu tašiek a - je mi divné, ako susedy klebetiace ako rapkáče, stíchli. Bola som nahatá. Od hlavy k päte bez kúska textilu. Ten mi visel na zápästí. Cyklámenové plavky, ktoré som si v chvate vybrala.

Zdesená som sa strhla zo sna.
Nedeľa, pol piatej ráno, sama, v dome. Nikdy sme nemali embéčku, nikdy sme nebývali v takom byte...

Retro sen.
Vďaka za to.