A keď už tak preberám

život, milujem vtipy, písané kreslené, krátke dlhé, slušné, vulgárne.. všetky. Je to náboj pohody, kľudu úsmevu.. toto máme s priateľom spoločné a je to fajn, spoločné vtipy aj vtipkovanie. Málokedy si niektorý zapamätám, ale aj tak sú pre mňa nevyčerpateľnou studnicou pobavenia. Rada sa smejem, pretože smiech je dar. Vo chvíľach smiechu zabúdame na choroby, na smútok, na problémy a to je balzam aj liek v tomto uponáhľanom svete. Radosť z chvíle. Okrem môjho obľúbeného o babke a mladom policajtovi sa mi dnes vybavil jeden z čias zabudnutých.
Ovšem pri mojej predstavivosti som si ho hriešne do detailov priradila sem 😊
Učiteľka hovorí v škole deťom. "Tak deti a teraz mi povedzte nejaké podstatné meno na P. Deti sa hlásia opreteky.
-Tak Zuzka povedz-
-Pes-
- Dobre.-
- A Teraz ty, Miško. -
- Píšťalka. -
-Dobre.-
Maly Moricko sa nedočkavo hlási, ale učiteľka sa ho bojí vyvolať, pretože už vie, aká je to vulgárna sviňa, tak sa rozhodne, že vyjdu von z triedy a tam jej to povie.
Vyšli von a Moricko vraví : - platňa-
Učiteľke, celej nadšenej, padne v tej chvíli kameň zo srdca a rozbehne sa do triedy s krikom: decká hurá, piča to nebola!!

Krásny predsviatočný večer všetkým 😊