O vôni

Určite už každý z Vás zažil situáciu, keď si pred vás v preplnenom dusnom autobuse (alebo kdekoľvek inde) sadol niekto extrémne navoňaný. A tá silná a sladká vôňa Vám prechádzala do nosa, až ste museli začať dýchať ústami, aby ste to nejak rozdýchali. Alebo to vadí len mne?

Iná situácia je, keď idem po ulici a predo mnou niekto - žena ale častejšie muž a na pár sekúnd zaregistrujem jeho vôňu, ktorá sa mi zdá nanajvýš príťažlivá, až mám chuť toho človeka prenasledovať...

To je ale vec parfému, toaletnej vody, deodorantu alebo niečoho z drogérie. Prikladáte takýmto vôňam veľký dôraz u seba alebo človeka, ktorý sa Vám (použijem český výraz, lebo sa mi zdá vhodnejší) zamlouvá?

Ale čo náš prirodzený pach alebo krajšie povedané vôňa?

Párkrát mi tu niekto napísal, že by ho zaujímalo, ako voniam...
A tým asi nemyslel môj parfém, ktorý mi napadne použiť tak 2x do mesiaca, keď sa chystám na dámsku jazdu alebo na nejakú spoločenskú udalosť.

Priznám sa bez mučenia, že ja túto záležitosť nevnímam vedome. Ešte sa mi nestalo, že by som si pri nejakom mužovi pomyslela: Hmmm, ten ale vonia!
A myslela tým jeho prirodzenú vôňu. Z toho mi vychádza, že moje receptory to za mňa musia riešiť nejak podprahovo a mozog sa s mojím vedomím o túto informáciu nedelí, skupáň jeden!

Samozrejme, iné je, keď sa niekto spotí alebo to preženie s cesnakom či cibuľou, to moje čuchové receptory nemajú problém zaevidovať, žiaľ. Ale to nie sú pachy, o ktoré by som tak veľmi stála.

Počula som takú zaujímavú informáciu, že keď Vám dotyčná osoba vonia, je to vraj predpoklad na splodenie zdravého potomstva.
A to mi celkom zmysel dáva.

Tento blog zakončím jednou svojou veľmi dávnou, ale zato celkom živou spomienkou, ktorú dodnes považujem za jednu z najintímnejších, aké som mala možnosť prežiť.
Mohla som mať tak čerstvo 13 rokov. Bola jeseň, to si dobre pamätám, pretože som už na sebe mala čierny kabát po mame. Práve som bola na prechádzke s kamarátom (nie frajerom!) a zastali sme na takom opustenom drevenom moste. Oprela som sa o to drevené zábradlie a ten chalan stál oproti mne. O niečom sme diskutovali. Podišiel bližšie ku mne a len tak ako by to bola úplne prirodzená vec, privoňal si k môjmu krku. Doteraz ma pri pomyslení na to mrazí.
A to nebolo všetko. Potom ešte dodal, že to nie je mojím šampónom, ani sprchovým gélom či deodorantom. Že úžasne voniam a je to preňho ako droga.
A znova si pričuchol.

Stála som tam vtedy ako laň na ceste, ktorú oslepujú svetlá auta a nevedela, ako s tou informáciou naložiť.
Avšak vryla sa do mňa hlbšie, než by som čakala.

Krásny víkend Vám!