Chodím si sem a tam

Optimisticky, s úsmevom a pohľadom upretým k svetlým zajtrajškom kráčam vpred a - no čo by ste čakali?

Jasne, ak sa niekto pozerá dopredu, hore, do nebeských výšav, či na hviezdy majúce podozrivo vysoký lesk, musí šlapnúť do... do niečoho nevoňavého, čo otočí beh vašich súkromných dejín.

Ta tam sú sľubné zajtrajšky. S topánkami od h.vna sa nikam nejde.
Lepšie bolo sústrediť sa na cestu a dívať sa pod nohy. Alebo aspoň poletovať, keď už tie oné sa držia fakt iba pri zemi.

Aké maličkosti zmenia celkom fatálne život? Nebývajú to veľké drámy, ale prkotiny. Ako keď sa hrá stolový hokej. Ťuknutie. A gulička nemá na výber.

Koridory, v ktorých sa môžeme pohybovať, sú vymedzené. Neúprosne.

A v takých topánočkách od exkrementov by ani Popoluška neuspela...