Kto nehľadá, nájde

Tento upršaný deň je ako stvorený na napísanie nového príspevku.
Ten dnešný bude o stretnutiach s Vami, milí amatéri.

Na úvod mám potrebu podotknúť, že moje skúsenosti s osobným stretnutím s ľuďmi z tohto servera sú viac-menej pozitívne, resp. neutrpela som doposiaľ žiadnu traumu (za túto skutočnosť vďačím do istej miery svojmu tzv. šiestemu zmyslu na odhad ľudskej povahy a do istej miery svojej schopnosti vykrútiť sa i z na prvý pohľad nie úplne ideálnej situácie). Na druhú stranu ale dodávam, že štatistická vzorka, z ktorej tento svoj subjektívny záver vyvodzujem, je značne ovplyvnená a do istej miery aj obmedzená nie vysokým číslom šťastlivcov, ktorým som na stretnutie kývla alebo ho dokonca sama iniciovala. Niežeby som mala potrebu túto štatistickú množinu zvyšovať... hoci vyberať by zaiste bolo z čoho.

Pevne verím, že ak sa v nasledujúcich riadkoch niekto spozná, bude to brať ten dotyčný s nadhľadom a humorom, ako to aj bolo myslené :)


Prvý amatér
Hľadala som zábavu, flirt, uvoľnenie. Niekoho, kto by mi hádzal šialené komplimenty, z ktorých by som sa až červenala...
A našla som totálne popletenie hlavy. Zabuchnutie, až zamilovanie! dalo by sa povedať.
Na tomto serveri? Vážne?? Pýtate sa. Aj ja som si to neveriacky opakovala.
Zaujal ma komentárom pod mojím albumom a potom každou svojou napísanou vetou viac a viac. Bolo to psychické súznenie. Jeho slová mi hladili dušu. Vďaka nemu som sa cítila krajšia. Ešte od nikoho sa mi nedostávalo toľko chvály na moju osobnosť i telesnú schránku. Videl vo mne bohyňu. Obdivoval ma a uctieval každým jedným slovom. Vedel to dokonale podať. Ako majstrovský spisovateľ.... Bolo to krásne obdobie.
Až do doby, keď sme sa stretli naživo. Po niekoľkých mesiacoch písania si. Možno v tom boli príliš veľké očakávania, možno naživo si už nebol taký istý svojím prejavom, možno sme si len nevoňali. Ťažko povedať, no šiesty zmysel mi hovoril, že to nie je TO.

Nevadí. Poučila som sa z toho do tej miery, že keď ma niekto zaujme, volám ho čo najskôr na osobné stretnutie, aby som zistila, čo je to za osobu v reále, nie cez monitor či display.
Písanie s ním to bolo síce krásne, prekrásne. Ale keď to nemá reálny potenciál... nebudem sa v tom viac zamotávať. Istotne sú ľudia, s ktorými sa skvelo píše i bez potreby osobného kontaktu, ale on nebol jedným z nich.


Druhý
Znova komentár pod albumom.
Stretli sme sa na káve. Celkom promtne po pár dňoch spoločnej konverzácie, ktorá dávala zmysel. Podobné sexuálne záujmy. Páčil sa mi. Veľmi. Ani nie tak výzorovo, ale niečo z neho vyžarovalo. Asi tá povestná charizma. Cítila som sa s ním uvoľnene. Žiadna tréma ani stres....
ALE! Bol zadaný. Nieže by mi to z morálneho hľadiska až tak príšerne prekážalo a nedokázala som s tým žiť..veď priateľka predsa nie je žiadna choroba (aspoň sa to tak hovorí). ALE! Nebol schopný venovať mi toľko energie a pozornosti, koľko by som si zaslúžila a potrebovala. Pretože bol zadaný. A hoci som preňho mala istú veľkú slabosť (nazvyte si to ako chcete) a pár dní po tom prvom nevinnom stretnutí nejedla ani nespala, ako keby som bola v ruji... Na druhom stretnutí, ktoré sa nám horko-ťažko podarilo zmenežovať asi po mesiaci (medzi tým bolo XY zmarených pokusov a ja už som strácala akúkoľvek motiváciu) a doprial mi na ňom svojou rukou pár mokrých orgazmov v lone prírody – na ktoré budem s láskou spomínať. No kvôli svojej psychickej pohode som to musela uťať. Pretože čakať ďalší mesiac na stretnutie s oným mužom, ktorý je z toho istého mesta, by som už asi nezvládla.


Tretí a Štvrtý
Poučená z prvého prípadu, zavolala som oboch pomerne rýchlo von na kávu, keď som zo spoločnej konverzácie usúdila, že pôsobia zajímavo, milo, inteligetne...
Pri pánovi na holenie č. 3 som už v prvých dvoch mikrosekundách, keď som ho periférne zočila, vedela, že z tohto nič nebude. Príliš nízky a roztržitý...triaslo ho ako keby to prehnal so sladkým džúsikom a dávkou cukru. Ani svojimi monológmi ma nepresvedčil o tom, aby som svoje zamietnutie prehodnotila. Napokon sme ale našli spoločnú reč a veľmi príjemne sa porozprávali a zafilozofovali si. Jeden druhému sa posťažovali a vypočuli sa navzájom...

Môj prvý dojem z ďalšieho pána bol asi takýto: ani neskáčem dva metre od nadšenia, ani zdesene neutekám preč. Výzor predsa nie je všetko a dôležitejšie sú sympatie. Konverzácia plynula hladko. Cítila som sa príjemne a uvoľnene, ako keby som bola na káve so starým kamarátom. Avšak keď sa ma na záver stretnutia pokúsil, aspoň z môjho pohľadu dosť nečakane a neohrabane, pobozkať, mala som potrebu ho zaraziť. Nebolo to tam. Necítila som to tak. Asi nebol nadšený, že som ho šupla do nepopulárnej kategórie „friends zone“, ale viac v tom aspoň zatiaľ nebolo.


Piaty
Tento exot sa mi dostal do hlavy už prvými riadkami, ktoré mi v správach zanechal. Svojou psychoanalýzou môjho profilu mi nasadil pekného chrobáka do hlavy. A keďže som bola veľmi zvedavá na detaily a aj jeho názory na amatérov a skúsenosti s ľuďmi odtiaľto, iniciovala som stretnutie so slovami „Proti káve nič nemám. Nie je mojím úmyslom sa s tebou vyspať alebo sa za teba vydať.“ Hoci medzi nami je značná generačná bariéra, ako sám rád podotýkal. Našťastie, vzdialenostná bariéra ako sme zistili, je minimálna.
Odzbrojil ma neštandardnou ponukou na lekciu kung-fu hneď na prvom stretnutí. A ja ako osoba zbožňujúca výzvy a nové skúsenosti, som toto pozvanie s nadšením prijala. Pred tréningom prebehlo rýchle zoznamovacie posedenie, kde sme úplne zabudli, o čom sme pôvodne chceli konverzovať. Naživo bol ešte zaujímavejší ako na amatéroch. Vo všeobecnosti sme toho veľa nenahovorili. A potom sa stretli aj na ďalší deň a aj na ten ďalší. A aj dnes ideme na to kung-fu.

Zaujímali by ma vaše zaujímavé či vtipné skúsenosti zo stretnutia s amatérom/mi. Budem rada, keď sa o ne podelíte do komentárov.

S pozdravom Vaša MissKiss