Zhrnutie mesiaca

Snáď sa na mňa nebudete dlho hnevať....ale ja tak rada píšem podobné blbosti.
Toto sú omrvinky a anekdoty z posledných týždňov u mňa.

- V tomto preddušičkovskom období mám jednu takú malú tradíciu. A to takú, že sa zvyknem aspoň raz do roka,a to práve teraz, pozrieť na nejaký horor alebo mysteriózny film (ktoré bežne nevyhľadávam).
Spomínam si, že vlani to bol Šiesty zmysel a tohto roku som sa nechala nahovoriť na kultový film "Kocka"..... a fajn! Ani to nebolelo. Ani som sa veľmi nebála. Oceňujem originálny nápad! Hoci trochu mi to pripomenulo Saw. Som zvedavá, či sa dám ukecať aj na pokračovanie alebo že by som sa konečne odvážila pozrieť si The Ring (Kruh)??

- Na jar cez pandémiu som mala zrazu akosi veľa voľného času, a tak som začala znova pravidelne behať. Motiváciou mi pri tom bola aj jedna miestna veľmi prítulná mačka, ktorá ma na pol ceste mojej trasy zvykla vyzerať a neverbálne pozdraviť.
Niežeby sme doma nemali päť mačiek...ale takúto nemáme. Naše sú také polodivé a pohladiť sa dajú, len keď majú na to náladu. No táto bola stelesneným extrovertom túžiacim po pohladení.
A teraz, keď som sa k behu znova vďaka okolnostiam (kvôli ktorým sa zrušili tréningy wushu alebo kung-fu, kam som na jeseň začala chodiť) vrátila, aby som sa udržala ako tak v kondícii....a čo včera nevidím - moja kamoška mačka sedí na príjazdovej ceste. Bolo to dojemné zvítanie takmer po polroku. A spravilo to môj deň lepším. Veď tešiť sa treba zo všetkého. Hlavne z toho mála. Hlavne v tejto dobe.
No čo Vám budem hovoriť....som beznádejný "mačkár" alebo "mačiar"?

- Ocino sa chystal do pekárne na pečivo. Tak mu hovorím, aby nekupoval nič sladké, lebo sa chystám piecť koláč.
Po príchode z práce domov sa na mňa na kuchynskej linke usmieval celý orechový závin. Musela som sa usmievať aj ja.... Pretože je jedno, čo mu poviem... on si z toho zapamätá nanajvýš tak jedno kľúčové slovo. V tomto prípade to asi bolo slovo "sladké" a ten zvyšok zabudol....
-Cez víkend som robila tiramisu. I s tajnými prísadami. S trochou rumu a lásky. A ešte s citrónovou kôrou. Som si myslela, ako si ju užijem, pretože som sa spoliehala na to, že ocino a brat na sladké veľmi nie sú. Och, ako veľmi som sa zmýlila!
To tie tajné prísady...... ♥

- Slivky patria medzi moje obľúbené ovocie. Len ich je posledné roky nedostatok.
Ale keďže viem, kde ich hľadať...v Španej doline som sa ich vlani objedla. Preto keď sme tam zavítali tento rok, začala sa moja obvyklá honba za slivkami.
Na moju veľkú smolu sme prišli už po sezóne. Slivky boli zo stromov pooberané a zostali tam len tie nahnité alebo na nedostupných končiaroch konárov....
Moja túžba po chuti sliviek ale nepozná obmedzenia, a tak som sa štverala po strmom zráze porastenom všakovakým tŕňovým bordelom, len aby som sa dostala k stromu, na ktorý sa z očividných dôvodov asi každý človek vážiaci si svoj život vykašľal. Zranená, nezranená, k svojim slivkám som sa prebojovala. Pretože tá chuť odtrhnutého plodu zo stromu za to jednoducho stojí.

- Mala som prvé dve cvičenia so študentami na akademickej pôde. Ja ako pedagóg - autorita. Bez akéhokoľvek pedagogického vzdelania.
Hneď som vyfasovala genetiku. A moje dojmy?
Nikto nemeškal. Nikto nevyrušoval. Všetci dávali pozor a spolupracovali.
Niečo nebude s kostolným poriadkom....

S pozdravom Vaša MissKiss