Ty sa so mnou nebavíš?

Urazená otázka.
Mám napísať, že takú reťaz na krku nemá ani náš pes?
Alebo že fotku, ktorú poslal, dostala už asi každá prihlásená široko-daleko aj za hranicami tohto modrého sveta?
Nieeee, v rámci milosrdných lží sa hodí napísať: Vyrazil si mi dych.
A potichu si myslieť: jesuskote, takto by som klesla?

Teoretici tvrdia, že stretneme, čo si zaslúžime. Takže, milý osud, už som si odtrpela za všetky hriechy v rodových líniách do desiateho pokolenia, tak ma láskavo nechaj prežiť splývanie po pokojnej hladine za tónov veselej Mozartovej hudby, nijakého Mahlera, nijaké búrky, nijaké drámy, nijaký hluk, proste, tekutiny, teplo, ticho, tíšenie, tr...a to zas nie, to bývajú prudké pohyby, pri transporte.

Môj obľúbený koniec ani nezačatej debaty je : nezdieľam tvoje sexuálne záľuby.
Nejeden rýchlo vymazal z profilu, čo som namietala, ale, ľudia, veď mne je jedno, čo má kto rád, ak to mne nepasuje, tak je to moja vec, nemusíte si tu prispôsobovať profil každej zvlášť, je to potom divné, a nakoniec to vyzerá, že ani nechcete ženu, ale chlapa, s ktorým by ste chodili na pivo a úprimne si podebatovali, aké sme len nemožné...

Krásny pamätný deň. Nech Ti je duchna ľahká.