Čmáraninky

Ide mi to bok vyvaliť. Proste chcem vedieť, či to tak mám iba ja.

Ako bloger, nešukám, len si píšem. O varení, akciách v marketoch, štepení stromčekov, domácich mazlíkoch, mazlení celkovo, počasí a podobne. A mám zapnutý slušný režim, ktorý mením na neslušný, keď si chcem pozrieť, čo za čudo mi pristalo v pošte.
No a tak sa stane, že vidím na profilovke, že si píšem s ocáskom, ftákom nebeským, kopulujúcim párom, alebo aj s chlapom, ktorý sa sám pracne vyfotil v zrkadle, pre istotu bez hlavy, čo keby ju tu aj tak stratil. A tu začína problém....

Vek zvyčajne nepríde na pretras, ak je čo písať o inom. Zdalo by sa, že na písanie vek nie je dôležitý. Klamala by som si ale, ak by som to mohla aj ďalej tvrdiť. Totiž, keď mi chlapík povedal, koľko má rokov, tak som ho v podvedomí presunula do kategórie zajkov, a niečo v hlave mi bráni žartovať a udržiavať ten istý tón ako predtým. Proste, informácia mi pokazila zábavu.

Koľkokrát sa mi stalo, že stíchol prílev slov kvôli môjmu veku, nerátam, lebo s tým počítam.

Jednoducho, niekedy neviem spárovať obraz, ktorý sa mi vytvoril v hlave s obrázkom, ktorý vidím. Nejde mi priradiť roky k slovám.

Už mám asi mizerný odhad. Ale keby som vybafla po prvom Ahoj otázku: "si plnoletý?" alebo podobnú narážku na vek, mám obavy, že by som si neškrtla...