Diagnóza: Psíčkarka

alebo koniarka.....

Prednedávnom sa mi donieslo do uší čosi takéto... Sedela som v útulnom podniku pri pive nad údenými rebierkami v mužskej spoločnosti. A tí ma vtiahli do časti svojho sveta. Vôbec si predo mnou nedávali servítku na ústa, keď sa bavili o ženách. A ja som miestami nadobúdala pocit, že ak v tejto spoločnosti ostanem ešte niekoľko hodín, narastú mi semenníky.
Našťastie, sa tak nestalo. Zato ma oboznámili s problematikou psíčkarok. Medzi mužmi je to vraj známa vec. Že si na také treba dávať pozor. Ale pozor! Nejedná sa o každého majiteľa psa. V tomto prípade ide o ľudí, ktorí svojho psa uprednostňujú pred inými ľuďmi. Ešte konkrétnejšie: Ide o ženy, ktoré majú radšej svojho psa/koňa než svojho partnera.
Neviem, či niečo podobné existuje i u mužov. Stretli ste sa s tým niekto?

Myslela som si, že ja takú osobu nepoznám. Až kým som nedávno nešla na prechádzku so svojou dobrou kamarátkou. Poznáme sa vyše 10 rokov. Ako to, že som to doteraz nevidela?
Odkedy ju poznám, mala psa. Dokonca šla študovať veterinu. No odkedy pred dvomi rokmi o toho psa prišla, máva neuveriteľné absťáky. Len tak si vykračujeme po chodníku. Ja sa jej vylievam so svojimi trápeniami, keď si uvedomím, že ona ma absolútne nevníma, pretože 25 metrov pred nami ide akýsi psíčkar so psom. Potom len dodá "Čo si hovorila? Nepočúvala som." A ja len nádych, výdych. To by nebolo také zlé, keby sme my tých psov počas našej pravidelnej prechádzky nestretli niekoľko a ona sa s každým nemusela pohladkať, poškrabkať a porozprávať. Ja som vtedy vedľajšia. Ako keby som tam ani nebola... Len stojím bokom a čakám, kým dokončí svoju canisterapiu. Už som si na to zvykla a naučila sa brať ju, aká je. Do istej miery je to milé a mám pre ňu pochopenie. Keďže momentálne si vlastného psa dovoliť nemôže, musí to byť pre ňu ťažké. Jej pes bol jej všetkým - maznáčikom, dieťaťom, kamošom, dokonca si dovolím tvrdiť že aj frajerom.

Problém ale nastal vtedy, keď začala randiť s mužom. A ten na ňu kvôli tým psom na ulici začal žiarliť. Samozrejme, nemalo to dlhé trvanie. Pretože ona si plánuje v budúcnosti zadovážiť šťeňa. A to šťeňa bude potrebovať všetok jej čas. Bude sa mu musieť patrične venovať. A nebude mať čas na akéhosi muža a jeho žiarlivostné scény a otázky typu "Kde si?" "Čo robíš?" "S kým si?" - to sú jej vlastné slová.
Je očividné, že pes pre ňu znamená ešte viac, než potenciálny partner, s ktorým by mohla zdieľať život...
Mám o ňu trochu strach. Aby nakoniec neostala len s tým psom. Pretože tam to pomaly smeruje. Aj keď ktovie... možno jej vzťah s mužom nechýba. Ale to je ťažko posudzovať, keď ešte žiaden ozajstný vzťah nemala.

Čo si o tom myslíte Vy? Poznáte aj Vy nejakého psíčkara/psíčkarku?

S pozdravom Vaša MissKiss

Komentáře uživatelů

Pro přidání komentáře se prosím přihlaste.

Pořadí komentářů: Podle jazyka Podle data
Ahoj, jasné poznám a nie jedného. Pekne napísané
@Whatever01 Samozrejme. Kompromisy sú predsa nevyhnutnou súčasťou každého vzťahu. Taktiež by som po partnerovi nežiadala, aby sa svojho psa zbavil. Ale isté hranice tam musia byť a ako píšeš, pes potrebuje vedieť, kde je jeho miesto a musí poslúchať. (upraveno)
@misskiss mas pravdu, urcity typ chovani uz je ujety...
Ja teda kvuli partnerovi velmi neochotne vystehovala nejmensiho psa z postele, respektuju, ze to nema rad, on ho zas tak nejak vicemene toleruje na gauci (partner psa, samozrejme). Resime ohledne psu kompromisy, kdy proste ustupuju partnerovi, na druhou stranu, se psy se nemazu a musi poslouchat na prvni dobrou, zadne rozmazlovani. Takze i prcek (nejmensi pes) je zvykly, ze kdyz se rekne, tak proste na ten svuj pelech frci, kdyby nevim co a nevim jaky smutny oci.
Ale kdyby chlap trval na tom, at je dam pryc, tak by sel ten chlap. Nazdar.
@MissyouKissyou - osviezujuci clanok. Som rad, ze popri tom vtactve tu (hlavne v damsky schrankach) sa niekto venuje aj inym zviaratam. Zasadne suhlasim. Nic proti psickarkam ale suhlasim s autorkou.
Pozorujem ale inu vec, a to, ze vencene plemeno mi trosku napovie o povahe resp. charaktere psickarky. Ked to je kabelkova civava alebo “sympaticky” buldocek, predpokladam, ze majitelka bude mat v istom smere podobne povahove crty:) Ine ako v pripade pitbulla:) Podla psa, spoznas majitela(ku). :)
@MissKiss
Rado sa stalo. Tento blog bol velmi prijemny osviezenim. Musim si pozriet aj zvysok.
@topas1 Trefné :-D
@MissKiss Z vlastní zkušenosti mohu potvrdit že se bezesporu musí jednat o diagnózu. Znám taky jednu takovou "psíčkárku".... Pes je dobrým kamarádem, taky jednoho mám, ale nesmí se stát pánovým pánem....
posledního psa jsem pojmenoval řízek
@MissKiss ja mam vlčiaka je to fajn ako terapia. Ale za Teba by som ho hneď vymenil aspoň chvíľku s tebou
@Vampirecorn Nechcela som nikoho urážať. Vôbec netvrdím, že každý psíčkar sa k svojmu psovi správa nezdravo, tak prosím, nebuďte všetci tak vzťahovační a netýkaví.
Aj ja mám radšej zvieratá než cudzích ľudí....v článku som ale chcela poukázať na niečo úplne iné.
Souhlasím s @Whatever01 rozhodně dávám přednost svému psu než většině lidí. A vadí mi, že je slovo pejskař používáno hanlivě s negativním podtextem. Mezi pejskaři je spousta debilů stejně jako mezi cyklisty, rybáři a fitnesáky. Nesouvisí to tudíž s vaším hobby, prostě debil jste nebo ne. Pro mě je zase naopak nepochopitelné, jak někomu může být lhostejné utrpení zvířete (dítěte), což jsou nevinná stvoření jež se nemohou bránit. A člověk laxní k tomuto není duševně v pořádku.