Potreba submisivity

Chodim cvicit s trenerom. Nie do fitka, ale k nemu do maleho fitstudia. Nedvihame cinky, vsetko len vlastna vaha a obcas male jednorucky. A hlavne Core, to je zameranie na vnutorne casti tela. Uz si zvykol, ze mi musi ratat vsetky opakovania, ze ja fakt neviem kolko ich mam za sebou a kolko pred sebou. Pochopil, ze ja si cviky nepamatam, jednoducho len urobim co mi povie.
Tato hodinka cvicenia s fyzioterapeutom je pre mna aj psychohygiena. Tieto dva treningy tyzdenne mi davaju nieco viac, ako len fyzicku unavu. Ja ich bytostne potrebujem.
Az pri tomto type treningu, kde som len a ja trener, pochopil som preco tolko starsich uspesnych muzov vyhladava sluzby dominy, ci ine praktiky, kde je absolutne podriadeny.
Moj pohlad vychadza z mojej situacie. Uz viac ako 3,5 roka pracujem na tej najvyssej pozicii. Samozrejme, aj ja mam sefstvo, no tomu reportujem raz za polrok. Denno denne vsak musim riadit velku organizaciu. Kazdy odomna ocakava rozhodnutia. Ak nevie co treba, uz mi klope na dvere. Trvalo mi, kym so si zvykol, ze tam hore, na najvyssej stolicke, som opusteny a sam. Ze sa odomna neustale ocakava pritomnost, kazdeho vypocut, kazdemu povedat moj nazor, urobit kazde rozhodnutie, ktore team nevie urobit. A samozrejme, ze potom niest zodpovednost za tieto rozhodnutia, prijimat dosledky.
Postupne sa to zmenilo aj v sukromi. Zrazu uz rodina akosi automaticky prichadza s kazdym rozhodnutiam za mnou. Ved si predsa velky sef, uspesna kariera, tak povedz kam ma ist bratranec na univerzitu. A porad sesternici ake auto. Vyber kam vecer na pivo. Povedz kam pojdeme na dovolenku.

A potom zrazu pride niekto, kto rozhoduje za mna. Kto mi povie, co mam urobit. Kto mi prikaze pocet opakovani. Ja hodinu nemyslim, len robim co sa mi nalinkuje. Necudujem sa, ze mi to cvicenie pomaha na hlavu. A uz aj zacinam chapat, preco sudca chce byt ponizovany. Preco general chce byt zviazany.

Zatial tu sexualnu flustraciu nemam, moja psychicka ocista sa spaja s cvicenim. Ale pochopil som, ze zajtra, ked budem starec s erektivnou disfunkciou, aj na mna asi niekde bude cakat kutica, kde mi zenska prikaze, aby som jej cmulal palec.
Vdaka Bohu, ze zatial este nie. Pri tych predstavach mi zatial zmakne, nez by vytvrdol.