Minuli sa krídla,

tak boh začal prideľovať ocásky.
Kto má mazlíčka s chvostíkom, chápe.
Niekto má ale len ten chvostík, a nekonečne ho rozmazľuje, obdivuje, hýčka a dáva mu prednosť pred inými časťami tela.

Pravda, ak niečo nepoužívame, tak to atrofuje. Na hlave je to vidieť málo, alebo vôbec, a do hlavy sa neodváži nikto dať sondu. Bol by to smutný pohľad. Hlavy plné zbytočných dát a údajov, informácií, ktoré nie sú ani na houno, natož na nič. Umenie zapratať si hlavu somarinami, to nám ide samé. Užitočné, to tam treba tlačiť násilím /učením/, ale Kto, Kde, Kedy, s Kým a Kvôli čomu, prosím pekne, to sa tam akoby vsiakne ako dážď do machu.

Späť k ocáskom. Sú pridelené miesto anjelských krídiel, tak ich láskovo používajte s láskou a nehou, nie ako kominársku štetku, anjelskými krídlami sa komíny nevymetajú.
Prinášajte nimi radosť, potešenie, rozkoš, miesto bohapustého šukania nech je milovanie.

Počúvam k tomu https://www.youtube.com/watch?v=kYxyPWFAqzw&feature=push-sd&attr_tag=G_mQI8T4dJjKXUPM%3A6&ab_channel=OperaVision

... a prajem, nech je tak dobre, ako sa len dá.