Ach tie rána ...

Vraví sa, že každým dnom, každým ráno prichádza niečo nové... ale u mňa sú tie rána veľmi podobne. Prebudim sa zo zlého či veľmi príjemného sna a väčšinou si moje telo žiada svoju pozornosť a potrebuje sa uvoľniť... aj keď je vyspané, oddýchnuté, jednoducho to potrebuje . Zvlášť ak sa stane, že mám “vlhké sny” a po prebudení premýšľam, či sa to naozaj stalo, čo by som určite brala ale bol to len sen, takze ten záver si musím dopriat sama, keďže miesto vedľa v posteli je už dlhšie prázdne . Tak čo? Pustim sa smelo do príjemných chvíľ. Niekedy to trvá pár minút, niekedy dlhšie ale najhoršie je, že by som sa “po” najradšej zahniezdila ešte v perine a dopriala si spánok, ale nie, nejde to a ešte aj ten prekliaty budík mi nedopraje a vyzvaňa ako zmyslov zbavený... verím, že nie som sama a ráno s masturbovanim má viacero z nás a nemyslím tým len mužov, keďže oni väčšinou vstávajú dvaja a jeden z nich si vyžaduje pozornosť ...