Rano zvoni telefon

.. Čo by rano, uz je skoro obed. Avšak práca z domu ma nesporne svoje vyhody😊
Vstávam pár minút pred zaciatkom pracovnej doby. Rozospatými očami zapinam ako prvú moju činnosť viever.
A vybavim ranné meily. Potom zablúdim do kúpeľne, umyjem si zuby. Ešte strapatá bežím do kuchyne pripraviť ranný nápoj s vitamínmi. Dávam variť kávu a prebieham do izby, ktorá je mojou prechodnou pracovňou. Skontrolujem situáciu. Bialetti už piska. Odbieham naliať kávu a usadám k práci, v nočnej košieľke a stále strapatá pritom popíjam svoj ranný mok 😊 och... koľko pohody v obyčajnom ráne. Poézia všedných dní. Z idylky ma vytŕha zvonenie telefónu. Pozerám je to jednička či dvojka nejaký zákazník? Jednička, dviham.. Kuriér! Už je pred domom, bože... Stres a panika prebieha mojou strapatou hlavou a bosými nohami. Hádžem na seba rýchlo ani neviem čo. Beriem di ruk kefu, prehrabem vlasy a naboso bežím dolu schodmi v ustrety zime😊 uz tam stojí pripravený odovzdať mi donášku kvetov, aj som zabudla, že je MDŽ. Vyveziem sa výťahom hore a pýtam sa Ty si mi poslal kvety? Hľadám venovanie😊 priateľ sa usmieva, to som nestihol, stále si behala hore dolu 😊.
Krásny večer, ženy, dievčatá, dámy ja som si k nemu pustila spomienku z mladosti a počúvam krásny Evičkin hlas.
♥ ♥️